Oblasť Klokočova pôvodne pokrývali lesné porasty s
dominanciou buka, jedle a smreka. Toky lemovali jelšové lužné lesy s
prevahou jelše sivej. Dnes prevažujú plochy s lesnými porastmi, menej s
pasienkami, lúkami, poliami a v blízkosti obydlí i záhradami. Podľa
charakteru rastlinstva celé územie patrí do oblasti západokarpatskej flóry
a do obvodu západobeskydskej flóry.
Rastliny pri ľudských obydliach:
Medzi rastliny, osídľujúce rumoviská, priekopy, okolie ciest a hnojiská patrí palina obyčajná /Artemisia vulgaris/, mrlíky /Chenopodium sp./, pŕhľava dvojdomá /Urtica dioica/, vratič obyčajný /Tanacetum vulgaris/ a podobne. Z novoosídľujúcich je to krídlatka japonská /Reynoutria japonica/. Na pravidelne obrábaných pôdach rastie kapsička pastrierska /Capsella bursa-pastoris/, pohánkovec ovíjavý /Fallopia convolvulus/, žltnica maloúborová /Galinsoga parviflora/, konopnica napuchnutá /Galeopsis tetrahit/, mak vlčí /Papaver rhoeas/, parumanček nevoňavý /Tripleurospemum inodorum/, drchnička roľná /Anagalis arvensis/, bielolístok barinný /Filaginella uliginosa/, hviedzica prostredná /Stellaria media/, mlieč roľný /Sonchus arvensis/, hluchavka purpurová /Lamium purpureum/, pýr plazivý /Elytrigia repens/ a kolenec roľný /Spergula arvensis/.
Rastliny tokov a potokov:
Toky lemujú porasty s viacerými druhmi vŕb. Je to hlavne vŕba krehká /Salix fragilis/, vŕba rakyta /Salix caprea/, vŕba košikárska /Salix viminalis/, vŕba purpurová /Salix purpurea/. Ďalej sú to čremcha obyčajná /Padus avium/, jaseň obyčajný /Fraxinus exelsior/, jelša sivá /Alnus incana/, a smrek obyčajný /Picea abies/. Medzi bylinami nájdeme krkošku chlpatú /Chaeroptyllum hirsutum/, lipnicu pospolitú /Poa trivialis/ a kozonohu hostcovu /Aeogopodium podagrania/. V podraste jelšového lesa na nive Predmieranky dominuje deväťsil lekársky /Petasites hybridus/ spolu s pŕhľavou dvojdomou /Urtica dioica/.
Rastliny krovín:
K charakteristickým črtám patria i krovinné porasty. Sú dôležitou zložkou krajiny, hoci sa vyvinuli ako náhradné porasty po odstránení lesov. Vyskytujú sa na medziach, okrajoch poľných ciest, na svahoch a podobne. Krovinnú vrstvu tvorí predovšetkým trnka /Prunus spinosa/, lieska obyčajná /Corylus avallana/, ruža šípová /Rosa canina/, hloh obyčajný /Crataegus laevigala/, zemolez obyčajný /Lonicera xylosetum/, baza čierna /Sambucus nigra/, svíb krvavý /Swida sanguinea/, jarabina mukyňová /Sorbus aria/ a ďalšie. Z bylín hlavne pŕhľava dvojdomá /Urtica dioica/, pakost smradľavý /Geranium robertianum/, zádušník brečtanovitý /Glechoma hederacea/, kyslička obyčajná /Oxalis acetosella/, hluchavník žltý /Galeobdolon luteum/, kopytník európsky /Asarum europaeum/ a chlpaňa hájna /Luzla luzuloides/. Z liečivých rastlín najmä lipový kvet. K hubám patrí masliak obyčajný /Suillus luteus/, kozák brezový /Leccinium scabrum/, kozák žltooranžový /Leccinium rufescens/, rôzne druhy rýdzikov /Lactarius sp./, bedľa vysoká /Macrolepiota procera/, lúčnica tmavošupinkatá /Hygrocybecoccineocrenata/ a iné.
Rastliny lúk a pasienkov:
Po vyrúbaní lesa ako sekundárne porasty vznikli pasienky, udržiavané spásaním a lúky, obhospodarované hnojením a kosením. Pasienky patria k typickým spoločenstvám Klokočova, pretože pasenie dobytka i hydiny patrilo a stále ešte patrí k rozšírenému spôsobu hospodárenia v tejto oblasti. Z bylín prevládajú na zošľapávanie a ohrýzanie odolné druhy, napr. ďatelina plzivá /Trifolium repens/, ďatelina lúčna /Trifolium pratense, skorocel kopijovitý /Plantago lanceolata/ a mrkva obyčajná /Daucus carota/. Z tráv je to predovšetkým mätonoh trváci /Lolium perenne/, lipnica ročná /Poa annua/, kostrava červená /Festuca rubra/ a psiček obyčajný /Agrostis vulgaris/. Z ďalších druhov je rozšírená púpava lekárska /Taraxacum officinale/, púpavovec jesenný /Leontodon autumnalis/, nátržník husí /Potentilla anserina/, sedmokráska obyčajná /Bellis perennis/, nátržník vzpriamený /Potentilla erecta/, druhy rodu alchemiliek a iné. Na miestach bývalých rolí sa nachádza kostrava červená /Festuca rubra/, lipnica lúčna /Poa pratensis/, kostrava lúčna /Festuca pratensis/, mečík strechovitý /Gladiolus imbricatus/, mliečnik chvojkový /Tithymalus cyparisias/, lipkavec syridlový /Galium verum/, vemenník dvojlistý /Platanthera bifolia/, klinček slzičkový /Dianthus deltoide/, vres obyčajný /Calluna vulgaris/, fialka psia /Viola canina/, veronika lekárska /Veronica officinalis/, nátržník vzpriamený /Potentila erecta/, čučoriedka obyčajná /Vaccinium myrtyllus/, ľubovník bodkovaný /Hypericum perforatum/, plešivec dvojdomý /Antennaria dioica/, ostrica guľkoplodá /Carex pilulifera/ a iné. Na podmáčaných plochách sa vyskytuje pichliač potočný /Cirsium rivulare/, nezábudka močiarna /Myosotis palustris/, čerkáč obyčajný /Lysimachia vulgaris/, škarda močiarna /Crepis paludosa/, kuklík potočný /Geum rivale/, praslička močiarna /Equisetum palustre/, hrachor lúčny /Lathyrus pratensis/, kukučka obyčajná /Lychnis flos-cuculi/, túžobník brestový /Filipendula ulmaria/, vrbica vŕbolistá /Lythrum salicaria/ a pichliač zelinový /Cirsium oleraceum/.
K veľmi hodnotným spoločenstvám územia patria slatinné a rašelinno-slatinné lúky. Z hospodárskeho hľadiska síce nemajú význam, ale z vedeckého hľadiska, najmä pre zachovávanie nášho fytogenofondu, sú nepostrádateľné. Medzi ne patrí valeriana celistvolistá /Valeriana simplicifolia/, páperník širokolistý /Eriophorum latifolium/, bielokvet močiarny /Parnassia palustris/, lipkavec močiarny /Galium palustre/, lipkavec barinný /Galim uliginosum/, ostrica prosová /Carex panicea/, ostrica čierna /Carex nigra/, praslička riečna /Equisetum fluviatille/, ostrica žltá /Carex flava/, ostrica ježatá /Carex echinata/ a ľadenec barinný /Lotus uliginosus/. Zo vstavačovitých druhov je to často vstavačovec májový /Dactylorhiza majalis/, kruštík močiarny /Epipactis palustris/ a zriedkavejšie všivec močiarny /Pedicularis palustris/, vachta trojlistá /Menyanthes trifoliata/ a iné. Z liečivých rastlín tu nájdeme skorocel kopijovitý, myšochvost obyčajný, prasličku roľnú, dúšku materinú, pamajorán obyčajný, repík lekársky, jahodu obyčajnú, veroniku lekársku, púpavu lekársku a ľubovník bodkovaný.
Rastliny lesov:
Ucelenejšie komplexy sú najmä vo vyšších polohách a tiež v územiach vzdialenejších od osídlenia. Z drevín prevláda smrek obyčajný /Picea abies/, buk lesný /Fagus sylvatica/ a jedľa biela /Abies alba/. K nim sú primiešané javor horský /Acer pseudoplatanus/, jarabina vtáčia /Sorbus aucuparia/ a breza previsnutá /Betula pendula/. Najrozšírenejšie kroviny sú zemolez obyčajný /Lonicera xylosetum/, zemolez čierny /Lonicera nigra/, baza červená /Sambucus racemosa/ a vŕba rakyta /Salix caprea/. Bylinný druh je tu zastúpený vysokobylinnými druhmi ako kamzičník rakúsky /Doronicum austriacum/, prilbica pestrá /Aconitum variegatum/, kýchavica lobelová /Veratrum lobelianum/, papraď samičia /Dryopterix filixmas/, papraďka samičia /Athyrium filix-femina/, starček Fuchsov /Senecio fuchsii/, smlz trsťovníkovitý /Calamagrostis arundinacea/ a i. Z ostatných druhov sa vyskytuje lipkavec marinkový /Galium odoratum/, ostrica lesná /Carex sylvatica/, vŕbovka horská /Epilobium montanum/, mednička jednokvetá /Melica uniflora/, žindava európska /Sanicula europaea/, mliečnik mandľolistý /Tithymalus emygdaloides/, kopytník európsky /Asarum europaeum/, tôňovka dvojlistá /Maianthemum bifolium/, chlpaňa lesná /Luzula sylvatica /, chlpaňa hájna /Luzula
luzuloides/, hviezdica hájna /Stellaria nemorum/, srnovník purpurový /Prenanthes purpurea/, čučoriedka obyčajná /Vaccinium myrtillus/, netýkavka nedotklivá /Impatiens noli-tangere/, iskerník plazivý /Ranunculus repens/, nátržník vzpriamný /Potentilla erecta/, čarovník obyčajný /Circaea lutetiana/, čarovník alpínsky /Circaea alpina/, kokorík praslenatý /Polyganatum verticillatum/, zlatobyľ obyčajná /Solidage virgaurea/, veronika horská /Veronica montana/, plesnivček lesný /Gnaphalium sylvaticum/, vranie oko štvorlisté /Paris quatrifolia/, veronika lekárska /Veronica officinalis/, kyslička obyčajná /Oxalis scetosella/, podbelica alpínska /Homogyne alpina/, ostrica oddialená /Carex remota/, hluchavník žltý /Galeobdolon luteum/, štiav alpínsky /Acetosa alpestris/, zubačka žľaznatá /Dentaria glandulosa/ a udatník lesný /Aruncus sylvestris/. Vlhkejšie stanovištia osídľuje záružlie močiarne /Caltha palustris/, mäkuľa vodná /Malachium aquaticum/, škarda močiarna /Crepis paludosa/, mäta dlholistá /Mentha longifolia/, škripina lesná /Scirpus sylvaticus/, nezábudka močiarna /Myosotis palustris/, čerkáč peniažtekový /Lysimachia nummularia/,vzácnejšie sa vyskytuje rosička okrúhlolistá /Drosera rotundifolia/. Miestami hojne rastie plavúň obyčajný /Lycopodium clavatum/, chvostík jedľovitý /Huperzia selago/, plavúň jedľový /Lycopodium annotinum/, rebrovka rôznolistá /Blechnum spicant/ a papraď orlíčia /Pteridium aquilinum/, ktorá dosahuje výšku až 2 metre. Na rúbaniskách môžeme nájsť smlz kroviskový /Celamagrostis epigeios/, psinček obyčajný /Agrostis tenuis/, z bylín je to jahoda obyčajná /Fragaria vesca/, pŕhľava obyčajná /Urtica dioica/, pichliač obyčajný /Cirsium vulgare/, kyprina úzkolistá /Chamaerion angustifolium/ a výrazne sa uplatňuje ľuľkovec zlomocný /Atropa bella-donna/ až s dvojmetrovými byľami. Medzi najčastejšie vyskytujúce sa huby patria hríb smrekový /Boletus edulis/, suchohríb hnedý /Xerocumus badius/, kuriatko jedlé /Cantharellus cibarius/, rôzne druhy plávok /Russala sp./, muchotrávok /Amanita sp./, ale i veľmi cenné druhy, napr. trúdnikovec pestrý /Trameles versicolor/, tanečnica kožovitá /Marasmius torquescena/ a iné. Z lesných plodov tu nachádzame jahody, maliny, černice
i čučoriedky. Z liečivých rastlín sú vyhľadávané listy vyššie uvedených plodov pre kvet i plod. Zberá sa i báza, vňať pŕhľavy a iné. Na skalách a ich sutiach, ale aj na kmeňoch rôznych drevín /borovica, breza, smrek, jedľa/ rastú lišajníky, spoľahlivý indikátor znečisteného ovzdušia. V lokalite Klokočova boli zistené rôzne druhy dutohlávok /končistá, prstovitá, vidlicovitá, /- rod Cladonia.
Flóra:
Použitá literatúra: Ivan Gajdičiar, PhDr. Milan Gacík, Mgr. Ladislav Paštrnák: Turzovka 1598 - 1998 /v častiach FLÓRA - RASTLINY ĽUDSKÝCH OBYDLÍ/
