heraldicky znak klokocovVznik obce
Medzi najstaršie osady horných Kysúc patrí Turzovka /1598/, ktorej súčasťou bol aj Klokočov /v minulom období/. Začiatkom 50-tych rokov 20. storočia to bola najväčšia obec vo vtedajšej Československej republike. Vzhľadom k tomu bola Turzovka rozdelená vyhláškou Povereníctva vnútra z 10.05.1954 číslo 118/1954 Ur. Na 4 samostatné celky s účinnosťou od 15.05.1954. Jednou zo samostatných obcí, po rozdelení Turzovky, sa stal aj Klokočov

Prvé voľby
V prvých komunálnych voľbách, ktoré sa konali 16.05.1954, si občania Klokočova zvolili svojich prvých funkcionárov MNV. Prvým predsedom MNV v Klokočove sa stal Jozef Kubošek, za námestníka predsedu /podpredsedu/ bol zvolený Pavol Koiš a tajomníkom sa stal Jozef Stopka. Novozvolené vedenie obce ostalo však ešte v Turzovke, pretože v novovzniknutej obci neexistovala vhodná budova. Po mesiaci sa úrad MNV presťahoval do Klokočova a prvou "úradovňou" MNV sa stal dom Emílie Korčekovej.

Výstavba obce po jej vzniku
Autobusová doprava bola už zavedená a ďalej sa rozširovala do všetkých častí obce. Podobne tomu bolo aj s telefónnymi linkami, ktoré fungovali od roku 1952. Elektrifikácia obce začala v novembri 1957, kedy Energetické rozvodové závody Žilina začali vyhotovovať projekty. Rozsiahlejšia výstavba obce sa započala po roku 1956. Prvou v poradí bola budova požiarnej zbrojnice, do ktorej bol umiestený aj úrad MNV, poštový úrad, knižnica, sála pre spoločensko-kultúrne podujatia a predajňa mäsa. Najmä vďaka občanom bola budova daná do užívania v roku 1958. Z ďalších obecných aktivít to boli najmä výstavba a oprava ciest do osád, skládka pre umelé hnojivá, lávky, mostíky, vodovody. Veľká rozloha katastra obce i jeho členitosť si vyžadovala vysoké vklady do jej budovania a celkového rozvoja. Hlavný dôraz sa kládol na výstavbu objektov infraštruktúry /obchody, pohostinstvá, školy/.

Z ostatných akcií to bol predovšetkým televízny vykrývač na Javorovej /r. 1975/, futbalové ihrisko, lyžiarsky vlek na Hlaviciach /výstavba 1986/, cesty a priepusty. Práce na dopravných komunikáciách boli vzhľadom na časté "záplavy" dažďov najčastejšou úlohou pre ďalšie vedenie obce - predsedov MNV Františka Hroša /funkčné obdobie od 01.03.1969 - 10.02.1985/ a Františka Hutyru /funkčné obdobie 11.02.1985 - 31.12.2002/, tajomníkov Mateja Šamaja a Františka Jančíka.

V roku 1973 bola prestavbou domu Cisárikovcov z Turzovky vybudovaná prevádzka VDI Okrasa. Hlavnou náplňou závodu bolo šitie uterákov, utierok, stolových prestieracích súprav či plážových ležadiel a zhotovovanie obalového materiálu. Výrobné družstvo invalidov /VDI/ Okrasa ukončila prevádzku v 90-tych rokoch 20. storočia.

Školstvo
Školy v obci dodnes zohrávajú veľmi dôležitú úlohu. Do roku 1980 bola v prevádzke budova školy na Hrubom Buku, ktorú postavili pred prvou svetovou vojnou. Na základe Rozhodnutia vydaného ONV odborom školstva Čadca, pre nízky stav žiakov, sa integrovala do škôl na Hlaviciach a Olešnej-Polgrúni. Podobný osud integrácie stretol i školy v časti Rybáre a Riečky. ZŠ Rybáre bola zrušená v roku 1980. Škola v Riečkach, ktorej nový objekt dali do užívania spolu s bytovkou pre učiteľov v roku 1970, bola tiež z dôvodu malého počtu žiakov v roku 1983 zrušená. Niekoľko rokov potom slúžila ako materská škola. Medzi školskými úradmi zabudnuté a v 80-tych rokoch integráciou rušené školy patrila i tá vo Vrchpredmieri. V roku 1961 sa tam začala stavať dvojtriedka s bytmi. Dokončená a daná do užívania bola až v roku 1971. Drevená škola v Kornici, postavená ešte za čias "Veľkej Turzovky", bola tak isto neskôr zrušená. Z osadových škôl v obci "prežila" len škola na Hlaviciach, ktorá sa v roku 1981 presťahovala do novej budovy. Materská škola bola zriadená najskôr v Základnej škole Klokočov a neskôr sa premiestnila do rekonštruovanej budovy malotriedky na Hlaviciach. Škola v Klíne bola spočiatku tiež umiestňovaná v súkromných domoch. S výstavbou nového komplexu sa začalo až v roku 1961 v Klokočove - ústredí. Základná deväťročná škola /ZDŠ/ v Klokočove bola daná do užívania v roku 1963. 20.12.1964 ukončili výstavbu telocvične a bytovky. Druhú šesťbytovú jednotku pre učiteľov ZDŠ ukončili v roku 1971. Stabilné ubytovanie v školských bytovkách prispelo k tomu, aby pedagógovia z obce neodchádzali za lepšími životnými podmienkami.

Zdravotníctvo
Ústav národného zdravia bol otvorený 01.10.1958 v odkúpenom dome Emílie Korčekovej. Prvým lekárom sa stal MUDr. Vladimír Čečer so zdravotnou sestrou Darinou - svojou manželkou. Práca obvodných lekárov a celého zdravotného personálu výrazne prispela k celkovému zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľov obce.

Život veriacich
Pretože obyvatelia Klokočova mali najbližší kostol až v Turzovke, rozhodol sa v roku 1917 turzovský farár Ignác Diera v Turzovke-Klíne /dnešný Klokočov/ postaviť kostol a farskú budovu. Slávnostná posviacka nového kostola a fary sa konala 21.10.1928, ktorú vykonal nitriansky sídelný biskup Dr. Karol Kmeťko. Kostol bol zasvätený Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. V roku 1936 bola na cintoríne postavená márnica.
 
Miestne prevádzky
Od svojho založenia v roku 1956 k službám v obci prispievali aj Miestne prevádzky. Pre plnenie úloh obce, ale aj obyvateľov ponúkali autodopravu, miešačku betónu, štrkovisko, stolárstvo, krajčírstvo, kameňolom, stavebníctvo, opravu televíznych a rozhlasových prijímačov, maliarstvo i holičstvo. Pod názvom Drobné prevádzky v 80-tych rokoch rozšírili svoje služby o vodoinštalatérstvo, murárstvo, obkladacie práce i pohrebné služby. Mali taktiež hlavný podiel na výstavbe obchodných a pohostinských jednotiek, rekonštrukcii a oprave školských objektov, ciest a pod.

Obecný vodovod
K významnej udalosti došlo v roku 1994, kedy sa uskutočnili hydrologické zistenia toku Predmieranky, potrebné k výstavbe celoobecného vodovodu. Stavba prebiehala vo viacerých etapách. Prvá etapa začala v roku 1995 a ukončená bola v roku 1999. Druhá etapa sa započala v auguste 1997 a na tretiu etapu bolo vydané povolenie v roku 2001.

Obec po "rozdelení" republiky
Prvý január 1993 sa stal pre obyvateľov Klokočova výrazným historickým medzníkom. Vznik samostatnej SR dosť ťažko dopadol na plecia obyvateľov, pretože obec hraničí s územím ČR. Ľudia si dlho nemohli zvyknúť na pasovú políciu a colníkov, ktorí zabezpečovali úlohy súvisiace so vznikom samostatnej SR. Provizórne colné objekty stáli v blízkosti križovatky ciest na Hlavice a do Frýdku-Místku. V roku 1994 sa presťahovali do spoločného objektu na Konečnej. V tomto roku bola prestavbou ZŠ vo Vrchpredmieri utvorené sídlo pohraničnej polície a vznikli tu aj vojenské kasárne.

Niečo na záver
Za posledné desaťročia sa obec vo veľkej miere angažovala pri úpravách ciest a telekomunikácií.
V zimnej sezóne roku 2000 bol sprevádzkovaný lyžiarsky vlek na Hlaviciach, čomu sa určite potešili priaznivci zimných športových disciplín.
Dňa 08.12.2000 zomrel prvý kronikár, neskôr predseda MNV František Hroš, ktorý nemalou mierou prispel k rozvoje obce Klokočov.
Na základe mnohých žiadostí, najmä zamestnaných žien, bola v septembri 2002 opäť zriadená MŠ v priestoroch ZŠ v Klokočove-ústredí.
Poslednou významnou udalosťou roku 2002 boli voľby do obecnej samosprávy. Novým starostom obce sa stal Ľuboš Striž z Hlavíc, ktorý nastúpil do funkcie 03.01.2003.
V roku 2004 si obec pripomenula 50 rokov svojej samostatnosti.
Na záver je potrebné dodať, že obec Klokočov má v súčasnom období 2 630 obyvateľov a jej rozloha je 5 117,0833 ha