Život a dielo Pavla Hrtusa Jurinu, spisovateľa, prekladateľa, učiteľa pseudonymy: Paľo Jarin, Velus, Velusina, Barin Pavol, Pavol of Jurinov
1919
1. októbra v Turzovke - Klokočove v Jurinovskom pľaci sa manželom Jozefovi Hrtusovi a Barbore, rodenej Pozlatkovej, narodil prvý syn Pavol, najstarší zo šiestich detí (Peter 1922-1994, František 1924-1997, Štefan 1928-2002, Tereza 1935-2001 a Emília 1936-2002)
1926-1931
navštevoval ľudovú školu v Klokočove
1931-1939
v auguste 1931 odchádza do misijného domu Spoločnosti božieho slova (Societas Verbi Divini - SVD) v Spišskom Štiavniku a začína stredoškolské štúdium na reálnom gymnáziu v Nitre, ktoré ukončil maturitou; do rodného Klokočova sa vracal len na prázdniny; v Nitre prejavuje umelecký talent; pod pseudonymom Paľo Jarin píše básne a uverejňuje ich v nitrianskom časopise Svernosť a v časopise stredoškolských študentov Rozvoj
1937
začiatkom júla vo Veľkej Turzovke časti Klokočov vysviacajú nový kostol za prítomnosti Andreja hlinku, Pavol Hrtus na slávnosti miništruje
1939-1944
študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, ktorú ukončil doktorátom; počas štúdia pracoval vo výbore Ústredia slovenského katolíckeho študentstva, venoval sa publicistike a próze
1943
vo vydavateľstve Spolku svätého Vojtecha v Trnave mu vyšla kniha Preťaté ohnivá (zbierka obsahuje tieto novely: Dezertér, Migos, pap hubu ham, Kožušťok, Strminy a Šum polí opustených)
1944
1. septembra nastúpil ako kultúrny referent a redaktor do zamestnania v Spolku svätého Vojtecha v Trnave
1945
v marci dostáva rozkaz narukovať; pred vojenskými udalosťami sa utiahol do rodiska a do Trnavy sa vracia až začiatkom septembra
1946
od 1. 4. do 1. 9. vykonáva základnú vojenskú službu a po nej sa opäť vracia do zamestnania v Spolku svätého Vojtecha; tu redigoval edície Dom a Svet; v tomto roku vydal dva preklady diel Svätého Augustína: Rozhovory duše s Bohom a Duchovná rukoväť
1947
vo vydavateľstve Spolku Svätého Vojtecha v Trnave v edícii Dom vydáva román Kameň na kameni, obálku knihy ilustroval Ladislav Záborský (tak ako v predchádzajúcej knihe, aj tu uplatnil rozprávačský talent a detailnú znalosť rodného kysuckého prostredia)
1948
stáva sa vedúcim vydavateľského oddelenia Spolku svätého Vojtecha; utvrdzuje sa o tom, že ho doma čakal osud nežiadúceho autora, a preto v máji 1948 emigroval do Nemecka (Schawach, Amberg); až do konca roka ostáva v zbernom tábore utečencov v americkom sektore Nemecka a odtiaľ začiatkom decembra odchádza loďou do Austrálie
1949
v januári sa už nachádzal v južnej Austrálii a pretĺka sa prisťahovaleckým životom
1949-1951
pracoval ako robotník Juhoaustrálskych železníc v Tailem Bend
1951-1963
bol úradníkom Olympic Cables;, začal sa zapájať do organizovania spolkovej činnosti austrálskych Slovákov
1952-1962
bol zamestnancom strojárskej firmy Vickers Ruwolt - Heavy Engineering v Melbourne
1955
oženil sa d Dáriou Šipičićovou, chorvátskou emigrantkou
1962-1985
pôsobil ako profesor latinčiny, literatúry a filozofie na austrálskych stredných školách Marist Brothers College v Mount Waverly (Melbourne) a St. John´ s Regional College v Dandenongu; spolupracoval s časopisom austrálskych Slovákov Slovenský štít, ale aj s ďalšími slovenskými časopismi v USA, Kanade a Európe
1964
v Melbourne vydal prvú exilovú knižku Z reči do reči - O prvých Slovákoch v Austrálii, v ktorej priblížil zložité krajanské peripetie na tomto kontinente
1969
v Melbourne vydáva knižku Dávno a potom - s motívmi rodných Kysúc ožíva dávny svet kysuckých kopaníc
1972
v edícii kanadských jezuitov Dobrá kniha v Galte v Kanade mu vyšla kniha meditatívnych próz s názvom Daň z krvi
1979
v Melbourne vydal knihu desiatich noviel s názvom Jazva a knihu próz s kysuckou tematikou My vrchári
1982
v Melbourne vydal knihu reflexívnych próz a esejí Šľapaje
1985
odchádza na dôchodok a žije na predmestí Melbourne v rodinnom dome na čísle 55 v Mount Waverley
1991
v Ružomberku mu vychádza prvé dielo vydané na Slovensku od čias odchodu do exilu s názvom Návrat na výšiny (nákladom Zahraničnej Matice slovenskej v Toronte)
1992
12. júla mu zomrela manželka Dária
1994
začiatkom roka podstúpil ťažkú operáciu žalúdka; 1. októbra sa dožil 75 rokov; 20. októbra sa koná v Martine na jeho počesť slávnosť spojená s výstavou a seminárom o jeho živote a diele; v Spolku svätého Vojtecha v Trnave mu vychádza posledná kniha Pred anjelským trúbením, v ktorej rekapituluje autorské skúsenosti a zážitky z minulosti; 31. decembra, posledný deň roka, desať minút pred polnocou v Melbourne v Austrálii umiera
zostavila: Mgr. Janka Mudríková
Medailón vydaný pri príležitosti konania 2. ročníka JURINOVEJ JESENE pre študentov stredných škôl, Kysucká knižnica v Čadci - Žilinský samosprávny kraj, 2006
