Na Veľkonočný pondelok chodia šibočnici (kúpači) po šibokoch s korbáčmi z vŕbového prútia. Aby boli pružné a nelámali sa , pletú sa z ročných prútikov vŕby košikárskej, jeden, alebo viac dní namočených vo vode. Korbáče sa môžu pliesť z rôzneho počtu prútikov. No najkrajšie sú z ôsmich alebo šestnástich prútikov. Niektorí šibočníci nosili na pleciach až dvojmetrový korbáč, ktorý po Veľkej noci zasadili do zeme a častokrát dopestovali novú vŕbu. Podgurážení šibači často nemilosrdne šibú aj jalovcovými (borievkovými) vetvičkami. Dievčatá a ženy sa v tento deň riadne naobliekajú, pretože šibnutie spôsobuje malé ranky a dlho páli. So šibaním je spojené aj oblievanie. Mládenci neváhali chytiť dievča a zaniesť ho do potoka. Tieto zvyky majú prinášať dievčatám a ženám zdravie, "aby boli ohybné ako prútik" a pre chlapcov a mužov znamenajú zábavu a často aj tekuté pohostenie.

Ako odmenu pre šibačov pripravovali dievčatá surové, nezdobené vajíčka, no neskôr ich zdobili rôznymi technikami (farbenie cibuľovými šupami nahnedo, cvikľou načervenofialovo, krepovým papierom - rôzbe farby, čajom nahnedo). Aby boli pekné lekslé, potierali sa kožkou zo slaninky alebo včelím voskom. No najkrajším a pre Klokočov najtypickejším je zdobenie kraslíc farebnou sitinou (močiarna tráva Juncus L.). Za zakladateľku tradície zdobenia sitinou je považovaná Mária Mačáková. Veľkou umelkyňou v tejto technike je Veronika Šipulová z Hlavíc. Dužina zo sitiny rastúcej na močariskách sa farbí textilnými farbami. Vajíčka - výduvky sa najskôr odmastia a potom sa na ich plochu nanesie po častiach lepidlo z hladkej múky. Z rôznofarebných dužín sitiny sa potom vytvárajú rôzne obrazce; napr.: slimáčiky, kvetinky, vtáčiky, vlnovky, zajačiky, kuriatka a podobne. Používajú sa však aj iné techniky, ako nalepovanie priadze alebo zdobenie farebným voskom.

Z knihy Klokočov - Na ceste k prameňom