Geografická poloha:
Obec Klokočov leží v Turzovskej vrchovine medzi pohorím Javorníky a Moravsko-sliezskymi Beskydami v povodí riečky Predmieranky. Má vrchovinný až hornatý ráz s nadmorskou výškou od 508 metrov do 1 061 metrov, roztrúsené lesné plochy a prevážne hnedé lesné pôdy.

Geologická stavba:
Ak vychádzame z hornín, ktoré nachádzame na povrchu ako samostatnú stavebnú jednotku vrcholov, hrebeňov, strání či brázd, najstaršie známe horniny sú pieskovce a ílovce istebnianskych vrstiev, ktoré vznikli v najmladšom období druhohôr vo vrchnej kriede. Podľa stratigrafickej geochronológie vznikli pred 67-90 miliónmi rokov v morskom prostredí. Flyšové striedanie týchto hornín možno nájsť na hraničnom hrebeni, medzi Malým Polomom a Súľovom a južnejšie až po Vrchpredmier, Hlavice a osadu Zajacovia.
Názov flyš pochádza zo švajčiarskej nemčiny /B. Studer 1827/. Sú to horniny náchylné k zosuvom, prevážne terigennej morskej litofácie, ktoré sa vyznačujú mnohonásobným pomerne rovnomerným /rytmickým/ striedaním ílovcov a pieskovcov až zlepencov. Podľa striedania hornín rozoznávame flyš drobnorytmický alebo hruborytmický.
Usadzovanie potom neprerušene prešlo do paleogénu /najstaršia časť treťohôr/. Výsledkom sú usadeniny rôznej hrúbky, zrnitosti a horninového zloženia. Nachádzame tu tmavosivé až červené ílovce, miestami hnedo páskované, striedajúce sa s jemnozrnnými pieskovcami, ktoré patria podmenilitovým vrstvám. Tvoria úzky pruh od Kornice, cez Klín až po Hlavice /ďalej pokračujú až po Jablunkovský priesmyk/. Sú sprevádzané šošovkovými polohami modrosivého, stredne až hrubo zrnitého pieskovca, označovaného ako bukovecký typ ciežkovického pieskovca /okruhliaky v zlepencoch patria k žulám, rulám, kremencom, vápencom a pod., čo svedčí o tom, že pochádzajú zo zvetralín jadrových pohorí/. Vyznačujú sa tiež hrubou guľovitou odlučnosťou. Iba okrajovo sú tu zastúpené tiež paleogénne ílovce s pieskovcami a rohovcami, ktoré možno nájsť pri Kornici, patriace k menilitovým vrstvám a tiež lavičky vápnitých pieskovcov a ílovcov - s prevahou pieskovcov /napr. od Podjavorovej/, zaraďované ku krosnenským vrstvám. Na tento komplex je nasunutý ako výsledok horotvorných pohybov alpínského vrásnenia, príkrov paleogennych usadenín račianskej jednotky magurského flyša. Sú v ňom vrstvy solánske, kde dominujú pieskovce, miestami až zlepence, striedajúce sa s vložkami nevápnitých ílovcov - vystupujú v širšom pruhu línie Zátoka, Klokočov a Javorová.

Použitá literatúra: Ivan Gajdičiar, PhDr. Milan Gacík, Mgr. Ladislav Paštrnák: Turzovka 1598 - 1998