Salamandra škvrnitá
/Salamandra salamandra/

Lesný živočích. Uprednostňuje listnané lesy. S obľubou sa zdržiava okolo lesných potôčikov a studničiek. Mimo času párenia a súvislých dažďov sa cez deň ukrýva v dierach, pod pňami, v machu a podobne. Živí sa pomaly sa pohybujúcim nočným hmyzom. Dožíva sa až 25 rokov.

Poznávacie znaky: telo má nemotorné, zavalité, mlokovitého vzhľadu. Max. dĺžka je do 200 mm. Hlava je široká, pysk zaokrúhlený. Telo je zvrchu smolnato čierne s veľkými pomarančovými respektívne žltými škvrnami. Bruško je jednofarebne sivočierne.

Jašterica obyčajná
/Lacerta agilis/

Obýva slnečné stráne, pastviny, okraje lesov, brehy potokov, priekopy, železničné násypy a podobne.
Kým v nižších polohách žije aj na vlhkejších pôdach, s pribúdajúcou nadmorskou výškou vyhľadáva väčšinou suché miesta. Živí sa drobným hmyzom.
Poznávacie znaky: pozdĺž stredu chrbta sa tiahne širší pás, tvorí ho 10 zreteľne predĺžených, užších radov šupín. Telo je zavalité, hlava krátka a vysoká s tupo zakončeným pyskom. Chvost je kratší ako dvojnásobná dĺžka tela. Celková dĺžka tela dosahuje max. 200 mm. Zafarbenie je premenlivé. Stredom chrbta aj po bokoch sa tiahnu tmavšie pásy, v ktorých sú spravidla svetlejšie rady škvrniek. Chrbát samcov má nádych do zelena, samičiek je šedý.

Mlok karpatský
/Triturus montandoni/

Obýva stojaté a pomaly tečúce vody v pahorkatinách. Do vôd sa sústreďuje ihneď po roztopení ľadu /apríl až jún/. Vo vode sa živí larvami pakomárov, podenkami, vajíčkami a žubrienkami kunky žltobruchej, skokana hnedého, mäkkýšmi, larvami komárov a vodného hmyzu. Na suchej zemi loví drobný hmyz.
Poznávacie znaky: menšie sú mloky, dĺžka tela samcov dosahuje maximálne 85 mm, samičiek 100 mm. Na hranatej hlave sú zreteľné 3 pozdĺžne ryhy. Počas pobytu vo vode je telo samcov na priečnom priereze hranaté, bez chrbtového hrebeňa. Chvost vybieha do nitkovitého výbežku. Zafarbenie varíruje od tmavoolivových odtieňov po svetlohndé. Bruško je jednofarebne oranžovožlté. Mloky po opustení vody sú zväčša tehlovohnedé.

Pisok vrchovský
/Sorex alpinus/

Prevažne nočný živočích. Živí sa podobne ako ostatné druhy piskorov /drobnými bezstavovcami, menej olejnatými semenami/. Žije vo vlhkých biotopoch lesného a kosodrevinového stupňa.
Poznávacie znaky: od rovnako veľkého piskora obyčajného sa odlišuje dlhším chvostom /rovnako dlhým ako telo/ a vcelku sivočiernym sfarbením zamatového lesku. Na spodnej strane je iba nepatrne svetlejší, ale spodnú stranu chvosta aj nohy má oveľa bledšie. Piskor vrchovský môže vážiť 5 - 14 g, dĺžka tela je 60 - 80 mm, dĺžka chvosta 55 - 70 mm a dĺžka zadného chodidla 13 - 16 mm.

Vydra riečna
/Lutra lutra/

Dožíva sa 15 - 20 rokov. Je aktívna najmä za súmraku a v noci, iba v zime alebo za mimoriadnych okolností aj cez deň. Okrem obdobia rozmnožovania a výchovy mláďat žije samotársky. Živí sa prevážne rybami, menej rakmi alebo inými bezstavovcami. Dĺžka potravného teritória vydry riečnej môže dosiahnuť až 50 km. Jej životným prostredím sú brehy najmä tečúcich, ale aj stojatých vôd bez ohľadu na nadmorskú výšku.
Poznávacie znaky: z našich cicavcov najdokonalejšie prispôsobená na život vo vode. Dospelá vydra váži 5 kg /dĺžka tela je 570 - 800 mm, dĺžka chvosta 270 - 500 mm a dĺžka zadného chodidla 100 - 130 mm/. Má nápadne dlhé telo na nízkych silných nohách, stľapkanú hlavu s malými uškami a dlhý, pri koreni nápadne hrubý chvost. Medzi prstami nôh má plávacie blany, po bokoch papule hmatové chlpy a celé telo pokryté veľmi hustou a jemnou srsťou. Celkové sfarbenie je hnedé, iba na spodnej časti krku belavé. Stopy vydry sa dajú poznať podľa odtlačku plávacích blán a ťažkého chvosta. Vydáva rozličné zvuky od pískania až po mravčanie.

Sokol lastovičiar
/Falco subbuteo/

Je sťahovavý. Prilieta v druhej polovici apríla, odlieta v septembri. Obýva lesíky obklopené poliami a lúkami väčšinou v nižších polohách. Hniezdi na stromoch a hniezdiť začína v máji až začiatkom júna. Potravou je takmer výlučne hmyz a drobné vtáky. Uloví aj drobné cicavce na zemi.
Poznávacie znaky: menší dravec /dĺžka tela je asi 320 mm, krídla samčekov 260 mm, samičiek 275 mm, chvosta 145 mm/. Pazúry sú čierne, na vnútornej zástavici 2. ručnej letky je iba nezreteľný výrez. Vrchnú stranu má tmavobridlicovú, hrdlo a prsia okrovobiele, od hrvoľa dozadu hrdzavkasté, spodná časť brucha je hnedá. Spodná časť tela má vždy pozdĺžne škvrnenie. Na lícach na jasnom podklade má výraznú tmavú kresbu. Nohavičky a podchvostové krovky dospelého samca sú hrdzavé.

Sova lesná
/Strix aluco/

Stály vták. Žije v miešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. Živí sa menšími stavovcami /cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi/ i hmyzom.
Poznávacie znaky: sova s mimoriadne veľkou hlavou /dĺžka tela je 370 mm, krídla 299 mm, chvosta 165 mm/. Chrbát má tmavý až sivohnedý. Z brušnej strany je žltohnedá s pozdĺžnymi tmavými škvrnami. Vyskytuje sa vo dvoch farebných formách: sivej a hrdzavohnedej. Počas letu je nápadná veľká hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla. Nočný druh. Let má ľahký.

Myšiak lesný
/Buteo buteo/

Stály a prelietavý. Žije v lesoch, loví najmä v zime na poliach, hniezdi na stromoch. Začiatok hniezdenia je v druhej polovici marca a v apríli. V potrave prevažujú väčšinou drobné cicavce /hraboše poľné/, v menšej miere drobné vtáky a ostatné stavovce.
Poznávacie znaky: dravec strednej veľkosti /dĺžka tela je asi 530 mm, krídla samčekov 390 mm, samičiek 410 mm, chvosta 240 mm/. Postavu má zavalitú, zložené krídla siahajú takmer až na koniec chvosta. Zobák je s veľkým hákom. Nozdry sú uložené šikmo vo voskovke. Behák je bez operenia. Prsty sú kratšie, pazúry neveľké, ale ostré. Sfarbenie je veľmi variabilné od čiernohnedého až po bledosmotanové. Vrchná strana zvyčajne jednofarebná, spodná viac alebo menej škvrnitá, chvost zväčša úzko pásikavý.

Rybárik riečny
/Alcedo atthis/

Stály vták. Sídli v brehoch riek a potokov obrastených stromami a krovím. Žije v údoliach riek. Najvyššie vystupuje do výšky 1 000 m. Hniezdo si stavia v dierach hlinitých brehov hlbokých až 1 m. Priemer otvoru býva 5 cm. Hniezdi 2 razy ročne: v apríli až v júli. Živí sa prevažne malými rybkami.
Poznávacie znaky: menší ako drozd /dĺžka tela je asi 160 mm, krídla 77 mm, chvosta 36 mm/. Vrch hlavy, chrbát, krátky chvost a krídla sú bledomodré, prsia, krk a brušná časť tehlovočervené. Za okom sú dve obdĺžnikové modro ohraničené škvrny - jedna je tehlovočervená, druhá biela až žltkastá. Nohy má červené, dlhý zobák modrastý až čierny, samička ho má čierny do polovice. Rád vysedáva na konári nad vodou. Farebne sa vyníma tyrkysovomodrý chrbát a tehlovočervená brušná časť.

Krkavec čierny
/Corvus corax/

Obýva staré lesné komplexy s roztrúsenými skalnými stenami. Hniezdi na stromoch alebo skalách. Začiatok hniezdenia je vo februári až v marci. Potravou sú najmä zdochliny, rozličný hmyz, beztavovce a zriedkavo i drobné stavovce.
Poznávacie znaky: Najväčší druh z krkavcovitých i zo spevavcov /dĺžka tela je asi 650 mm, krídla samčeka 430 mm, samičky 400 mm, chvosta 230 mm/. Je celý čierny s fialovomodrastým leskom, s mohutným iba ľahko prehnutým zobákom, pri koreni pokrytým štetinkovitým perím. Chvost je klinovitý, zobák a nohy čierne.


Použitá literatúra: A. Čaputa, J. Holčík, Z. Berger: Atlas chránených živočíchov Slovenska